„Neprichádzam medzi vás ako expert. Prichádzam sem ako niekto, kto sa skutočne zaujímal o to, ako sa stať lepším, v tom čo robí,“ začína svoju prednášku Atul Gawande na konferencii TED.
Atul Gawande (narodený 5. novembra 1965) je americký chirurg, spisovateľ a výskumník v oblasti verejného zdravia. Praktizuje všeobecné a endokrinné chirurgické zákroky v Brigham and Women's Hospital v Bostone v Massachusetts a je profesorom na Katedre zdravotnej politiky a manažmentu na Harvardskej Univerzite. Článok je čiastočným prepisom Gawandovej strhujúcej prednášky z uhla pohľadu TherapyCoaching s osobnými vstupmi a doplneniami.
Nie je to o tom, akí dobrí ste dnes, ale akými dobrými sa stanete.
Chirurg Gawande svojho času navštívil pôrodnícke centrum na severe Indie, kde pozoroval prácu pôrodníckeho tímu. Sledoval ich počínanie a podmienky v ktorých pracujú a uvedomil si, že je svedkom prace tímu v doslova bojových podmienkach. Ocitol sa v pôrodníckom centre, kde jeden z dvadsiatich novorodencov neprežije, pričom matky tam umierajú desať krát viac ako kdekoľvek inde vo svete.
Dnes už poznáme postupy a prostriedky, vďaka ktorým je úmrtnosť pri pôrodoch po desaťročia podstatne nižšia. No na tomto mieste, ani zdanlivo najjednoduchšie veci, nie sú také nenáročné. Je samozrejmosťou, že pred zákrokom je potrebné umyť si ruky a nasadiť si čisté rukavice, no pre ich nedostatok je tunajší personál nútený používať ich opakovane. Ich čistenie je nedokonalé a často na nich zostáva krv z predošlého úkonu.
10% detí sa rodí s ťažkosťami s dýchaním – a to kdekoľvek. Dnes vieme, ako v takýchto prípadoch postupovať. No sú to postupy, s akými sa ľudia na severe Indie stretli len v učebniciach, pričom ani dýchacia maska, ktorou disponujú nefunguje. Je bežné vidieť dieťa, ktoré ešte desať minút po pôrode leží neosušené, neprikryté a bez tepla matky. Dieťa stráca teplotu každou minútou a rovnako mu hrozia možné infekcie.
Úspešný pôrod vyžaduje úspešný tím ľudí
Celý tím pôrodných asistentov musí byť skúsený a koordinovaný. Sestry pracujúce v takomto prostredí potrebujú lekára, ktorý ich podporí. Potrebujú zásoby liekov a človeka, ktorý bude zodpovedať za kvalitu celého prostredia. Faktom však je, že skúsení sú tu všetci a každý už asistoval pri tisíckach pôrodov, no vzhľadom na celkovú situáciu ktorej čelia sa zdá, že už sú na hranici svojich možností a schopností. Dosiahli svoj limit a ďalej sa nezlepšujú. Výrok „Nie je to o tom, akí dobrí ste dnes, ale akými sa stanete,“ v tomto kontexte nadobúda omnoho väčšiu váhu.
Ako sa môže profesionál stať lepším v tom, čo robí? V tejto súvislosti existujú dva uhly pohľadu. Jeden je tradičný – pedagogický. Chodíte do školy, študujete, praxujete, učíte sa, absolvujete záverečné skúšky a napokon idete do praktického života. Za profesionála je okrem toho považovaný aj ten, kto si sám riadi proces ďalšieho napredovania a zlepšovania sa. Tak to robia lekári, právnici, vedci či hudobníci a funguje im to.
Proces zdokonaľovania sa nie je nikdy ukončený a každý, skutočne každý, potrebuje kouča.
Absolútny kontrast vidíme v športe. Ľudia z tejto oblasti sa doslova riadia myšlienkou, že zdokonaľovanie nikdy nie je konečné a definitívne a každý, skutočne každý, potrebuje kouča. Gawande začal nad koučingom pre každého premýšľať aj ako chirurg, ktorý vidí potrebu neustáleho zlepšovania sa, nielen v svojom povolaní.
Patrí koučing iba k športu?
Myšlienka koučingu sa zrodila v Amerike a pôvodne sa objavila v oblasti športu. V roku 1875 Harvard a Yale hrali jeden z prvých zápasov v americkom futbale, pri ktorom si na Yale najali kouča, zatiaľ čo v Harvarde nie. Počas nasledujúcich troch desaťročí dokázal Harvard zvíťaziť len štyri krát. Pýtate sa čo sa stalo potom? "Harvard si tiež najal kouča."
Má ale zmysel koučing aplikovať v iných oblastiach? „Zhováral som sa s mnohými ľuďmi, jedným z nich bol Itzhak Perlman, najväčší huslista svojej doby. Spýtal som sa ho, prečo huslisti nemajú koučov? A on mi povedal, že nevie, pretože on sám mal kouča vždy. Bola ním jeho manželka.“ hovorí Gawande. Perlmanova manželka sa totiž vzdala svojej kariéry koncertnej huslistky, aby sa mohla stať jeho koučkou – sedela vždy v publiku, pozorovala ho a dávala mu spätnú väzbu.
„Itzak, v tej strednej pasáži si znel trochu mechanicky. Čo môžeš nabudúce urobiť inak?“ pýtala sa. Podľa Perlmana bolo práve toto kľúčové pre úspech, ktorý dosiahol. „Nie vždy dokážete rozpoznať prekážky a problémy, ktoré vám stoja v ceste. Nie vždy ich dokážete korigovať alebo zdokonaliť. Výsledok je, že sa dostávate do bodu, kedy sa prestanete zlepšovať. A presne to sa stalo aj mne.“ hovorí Gawande.
Čo priniesol koučing do života chirurga Atula Gawandeho?
Atul vstúpil do praxe v roku 2003 a počas prvých niekoľkých rokov jeho krivka zlepšovania neustále stúpala. Približne po piatich rokoch si však uvedomil, že nárast sa spomalil a objavila sa stagnácia. Sám seba sa teda pýtal, „ ...je toto úroveň, na akej chcem zostať? “ Premýšľal ďalej a dospel k rozhodnutiu nechať sa koučovať.
Oslovil svojho bývalého profesora Boba Osteena, ktorý bol už na dôchodku. Súhlasil s tým, že príde na operačnú sálu ako pozorovateľ. „Keď operácia skončila nemyslel som si, že bude mať príliš čo kritizovať. On však mal celú stranu zaplnenú poznámkami, “ rozpráva Atul. Podľa Bobových slov to boli len malé veci, presne také, ktoré sú veľmi dôležité. Začal ich teda sumarizovať: „...všimol si si, že prestalo svietiť jedno zo svetiel a ty si takmer polhodinu operoval bez svetla, ktoré svieti z dôležitého uhla? Ďalšia vec, ktorú som si všimol je, že každú chvíľu dvíhaš lakeť, čím strácaš presnosť, “ pokračuje Gawande. Bob pokračoval v súhrne, ktorý vo výsledku pre Gawandeho znamenal úplne novú úroveň uvedomenia resp. nadhľadu.
Koučovia sú vašimi externými očami a ušami poskytujúcimi presnejší obraz o realite.
Atul bol donútený zamyslieť sa. Bolo v tom niečo úplne zásadné a hlboké, „Bob robil presne to, čo robia skvelí koučovia. Stávajú sa vašimi externými očami a ušami, poskytujúcimi presnejší obraz o vašej realite. Rozoznávajú základné činnosti, rozbíjajú ich na drobné a pomáhajú ich opäť lepšie a efektívnejšie vybudovať.“
„Priblížne po dvoch mesiacoch koučovania som cítil, že som sa opäť začal posúvať vpred.“
Bolo to iné a zvláštne, Gawande nebol zvyknutý byť pozorovaný a tiež sa spočiatku objavili momenty, v ktorých akoby sa najskôr zhoršil. Nakoniec sa však naozaj začal posúvať vpred. „Vtedy som si však uvedomil, že kouč sa venoval ešte niečomu omnoho dôležitejšiemu,“ spomenul Gawande a ďalej pokračoval.
„V mojej druhej práci, keď vediem Inovačné Centrum Zdravotných Systémov, sa venujeme zlepšovaniu dostupnosti zdravotnej pomoci, vrátane globálneho pôrodníctva. Súčasťou našej činnosti bola aj spolupráca s WHO (World Health Organization), v rámci ktorej sme vytvárali checklist bezpečného pôrodu. Obsahoval základné postupy a postupy riešenia kritických situácií, s ktorými sa pôrodnícke tímy pravidelne stretávajú. No vedeli sme, že samotný checklist, rovnako ako klasické vzdelávanie nebude postačujúce na to, aby ľudia uviedli do bežného života všetky zmeny, ktoré z nich vyplývajú. Vtedy som si spomenul na svoju vlastnú skúsenosť a povedal som si, že by sme mohli opäť skúsiť koučing.“
Gawande so svojim tímom vyhľadali partnerov, oslovili Indickú vládu a rozbehli pokus v 120 pôrodníckych centrách. Polovicu centier len pozorovali, zatiaľ čo druhá polovica centier dostávala popri práci aj koučing. Vytrénovali doslova armádu doktorov, sestier a manažérov. Následne im pomohli objaviť a rozvinúť ich silné stránky a pomenovať tie slabé. Jednou z najdôležitejších schopností, na ktorých bolo potrebné pracovať bola komunikácia.
Bolo nutné naučiť sestry upozorňovať na problémy (pokazená kyslíková maska, nedostatok rukavíc na sklade, nedostatočná hygiena rúk) a na druhej strane naučiť ľudí, vrátane manažérov, počúvať.
Táto malá armáda koučov pracovala so 400 sestrami, s ďalšími pôrodnými asistentmi, so stovkou lekárov a manažérov. Po tréningovom období bolo v sledovaní viac než 160-tisíc pôrodov. A výsledky?
Skupina, ktorá nebola koučovaná, realizovala pri pôrode len jednu tretinu z osemnástich základných postupov, pričom najdôležitejším zistením bolo, že ani vďaka narastajúcim praktickým skúsenostiam, nedochádzalo k žiadnym zlepšeniam. Skupina, ktorá absolvovala 4 mesiace koučingu a vykazovala badateľné napredovanie, ktoré bolo evidentné vo všetkých sledovaných centrách.
Koučing je plnohodnotným nástrojom, ktorý prináša hodnotu do toho, čo robíme.
„Aj keď sme mali pred sebou ešte veľký kus cesty, začali sme vnímať, že sa blížime k cieľu.“ hovorí Gawande. Pôrodnícke centrum na obrázku bolo jedným z dôkazov. Môžete na ňom vidieť 23 ročnú rodiacu ženu, ktorú doviezla záchranka po tom, čo začala strácať plodovú vodu. Doviezli ju priamo na operačnú sálu a personál následne začal postupovať podľa vytvoreného postupu úkonov.
V priebehu 4 minút jej skontrolovali tlak, zmerali pulz matky a taktiež pulz dieťaťa. To znamenalo, že mali k dispozícii všetky dôležité zariadenia a sestry ich vedeli používať. Tím bol zaškolený a koordinovaný. Mamička bola statočná. Pulz dieťaťa bol 143 úderov za minútu, čiže v poriadku. O 8 minút neskôr intenzita jej kontrakcií vzrástla. Sestra si následne umyla ruky, nasadila čisté rukavice, skontrolovala ju a zistila, že kŕčok maternice bol plne rozšírený. Dieťa bolo pripravené na svoj príchod.
Sestra následne aplikovala ďalšie kroky zo svojho zoznamu a uistila sa, že má pri operačnom stole pripravené všetko potrebné sterilné náradie. Pripravená bola detská dýchacia maska, ale aj čisté a suché uteráky. O ďalšie 3 minúty - jedno zatlačenie - a dieťa bolo vonku.
„Sledoval som tento pôrod s hrdosťou, no zrazu som si uvedomil, že nálada v miestnosti sa náhle zmenila.“ Sestra sa pozerala na zdravotníka, ktorý prišiel so ženou, pretože sa zdalo, že dieťa nežije. Bolo modré a nedýchalo. Bolo by jedným z tých dvadsiatich, no sestra pokračovala podľa bodov vo svojom zozname, ktoré definujú postupy pre podobné situácie. Začala utierať dieťa čistým uterákom. Asi po minúte, keď postup nestimuloval dýchanie dieťaťa, bežala po detskú masku a druhá bežala po odsávanie. Do 20 sekúnd sa im podarilo uvoľniť dýchacie cesty dievčatka a ono začalo dýchať. O minútu už dieťa plakalo a o ďalších 5 minút už malo prirodzenú farbu a zohrievalo matkinu hruď, zatiaľ čo matka chytila a pevne stlačila sestrinu ruku. Všetci mohli pokojne dýchať.
„Vďaka koučingu som videl zachránený ľudský život.“ Atul Gawande
„Videl som zmenený a vďaka koučingu transformovaný lekársky tím. A videl som, práve vďaka koučingu, minimálne jeden zachránený ľudský život. O pár mesiacov neskôr sme sa stretli s matkou aj dieťaťom a ony sa obe mali výborne. Meno dievčatka je Anshika, čo v preklade znamená úžasná. A ona je presným stelesnením toho, čo je možné, keď skutočne pochopíme, ako sa stať lepším v tom čo robíme.“
Zdroj: https://www.ted.com/talks/atul_gawande_want_to_get_great_at_something_get_a_coach#t-7605
Comments